prostý cit
milujem chvíle
keď ráno vítam smiechom
hlasivky zas ťahali nočnú
a spánok odchádza s tmou do diaľav
to, čo moja duša niesla ako batoh ťažký
teraz telo prevezme
a postupne sa toho zbaví-
ostane len pocit pokoja a mieru
katarzia privedená do dokonalosti
bolesť duše prenášam na bolesť tela
definitívne bez strát na životoch
(s žiletkami som už prestal byť kamarát)
milujem momenty, čo chcú byť tie pravé
milujem kruhy pod očami mojich poslucháčov
a Slnko vychádzajúce spoza Betónovej hory
...milujem rána v Bratislave