otec
dnes opäť po čase
spomenul som si na teba
oči orosili tie slzy
za ktoré som sa nehanbím
(za slzy smútku sa hanbiť nikdy netreba)
prešli dni
prešli mesiace
aj roky prejdú isto raz
ja stále však bez teba sa cítim
ako vyliahnuté mláďa
čo osamote vydané je svetu napospas
ťažké je bez tvojho hlasu žiť
ako bez svetla majáka
plaviť sa v mori
tak ako v tvojich očiach plameň kedysi
tak na tvojom hrobe
teraz sviečka horí
v mojej mysli
vybaví sa tvoja tvár vždy usmiata
spomínam iba na to dobré
tak, ako ty spomínal si na brata
čas zahojí všetky rany- to dobre viem
no ja mám aj po toľkých dňoch pocit
že len včera počul som tvoj requiem