dysfunkicia
desí ma pohľad do môjho vnútra
je tam toho málo...
...vlastne už skoro nič neostalo
iba jedna malá bublina
ktorá rada upozorní na fakt
že okrem nej niet viac
slov
snov
pocitov
moje telo sa hýbe
hovorí
usmieva sa
ľudia si myslia
že keď vidia brnenie
ktoré sa tvári ako človek
vidia vlastne človeka
(možno dokonca rytiera)
keď vidia ulice plné usmiatych ľudí
vidia šťastný svet
...
život nás všetkých vyfúkol ako veľkonočné vajce
pestrofarebne pomaľoval
a položil na svoj sviatočný stôl
všetci sa tvárime tak vznešene a ušľachtilo
až tvrdý úder ukáže
že sme obyčajné prázdne škrupiny