ako sa to celé posralo
svet pomaly stráca farby
smútok skryl ich pod kabát
nádeje viac niet
po dome potácam sa ako múmia
realitu zahalila hmla
ja tvárou čelím tejto pohrome
myšlienky preráža tupé dunenie
nad hlavou hrozivo kýva sa ťažoba okamihu
...a toto všetko v zlomku sekundy
v tvári som našiel dve vypálené žiarovky
celý si nejak neosobný
pomaly a definitívne bez osoby
v ošiali robíme všetko podľa pokynov
dôkladne
postupne
keby sme sa videli s odstupom
ako nás sleduješ
vedeli by sme
že aj potupne
keď nejde o život
nejde o nič!
(tieto slová naberajú novú kvalitu)
krutý náraz
keď sa obyčajná fráza mení v realitu
a neskôr na tej istej adrese...
hodiny oči zmáčali slzy
už plače duša
iskru v tvojej tvári vystriedala inovať
ostáva jediné:
pohnúť sa ďalej
životom blúdiť, padať a vstávať
...a na TEBA spomínať