údiareň
moju myseľ opantal
hustý bledý dym-
derie sa von z hlavy
bráni múze dovidieť
za horizont všednosti
vždy jej na priek spraví
potom miesto veršov
z úst mi para syčí
to sú ale stavy!
v hmle už strácam prehľad
obrysy a priority
ktorý smer je pravý?
cestou von z tej šlamastiky
nechám viesť sa
vzdialenými hlasmi
hoci vysmiaty som permanentne
nemám pocit
že som šťastný
pre šťastie nestačí úsmev
čo je bez radosti-
pustý, prázdny
múze čestne sľubujem
že nastane zmena
chcem, aby už viac denno-denne
neblúdila v mojej hlave
dymom vyúdená